E Stim / Tens / Elektrická stimulácia

Transkutánna elektrická stimulácia nervov (TENS) je elektromedikamentózna stimulácia prúdom s monofázickými alebo (väčšinou) bifázickými obdĺžnikovými impulzmi (striedavým prúdom) s nízkou frekvenciou 2-4 Hz (nízka) alebo vysokou frekvenciou 80-100 Hz (vysoká), ktorá sa používa najmä na liečbu bolesti (analgéziu) a svalovú stimuláciu. Formy prúdu sa môžu vyskytovať ako konštantné sekvencie obdĺžnikových ihlových impulzov alebo ako prerušované sekvencie impulzov, burst Tens. Technika TENS bola vyvinutá v 70. rokoch 20. storočia. Hoci sa s neurostimuláciou experimentovalo už dlhší čas, racionálne sa začala uplatňovať až s teóriou kontroly brány bolesti (Patrick David Wall/Bill Sweet, C. Norman Shealy a ďalší).

Spôsob účinku

Účinnosť TENS je predmetom kontroverzných diskusií. Existujú štúdie, ktoré preukazujú účinnosť v porovnaní s liečbou placebom, ako aj štúdie, ktoré nedokázali preukázať žiadnu výhodu v prospech TENS. Na jednoznačné posúdenie účinnosti nie je k dispozícii dostatok údajov zo štúdií.

Pracovná skupina Americkej neurologickej akadémie (AAN) pod vedením R. Dubinského chcela zistiť, či je TENS účinný pri liečbe bolesti pri neurologických ochoreniach, a vykonala metaanalýzu. Do apríla 2009 bolo identifikovaných celkovo jedenásť štúdií, ktoré spĺňali kritériá zaradenia, t. j. ktoré skúmali TENS v porovnaní s placebom alebo inou terapiou a zahŕňali najmenej desať pacientov. K dispozícii boli dve štúdie triedy II týkajúce sa bolesti chrbta, ktoré zrejme preukázali mierny prínos. Naopak, dve štúdie triedy I, ktoré mali silu na zistenie 20 % rozdielu v počte pacientov, ktorí mali z liečby prospech, a jedna štúdia triedy II nepreukázali pozitívny účinok. Keďže štúdie triedy I poskytujú najsilnejšie dôkazy, autori sa domnievajú, že TENS sa musí pri liečbe bolesti chrbta zaradiť do kategórie neúčinných.

Na liečbu miernej bolesti pri distálnej polyneuropatii u diabetikov existujú dve štúdie triedy II, v ktorých sa TENS porovnávala s falošnou TENS, ako aj štúdia triedy III, v ktorej sa testovala vysokofrekvenčná svalová stimulácia oproti TENS. V porovnaní s placebom skutočná TENS preukázala v dvoch štúdiách triedy II mierne zníženie intenzity bolesti na vizuálnej analógovej stupnici, zatiaľ čo v štúdii triedy III zaznamenala väčšia časť liečených osôb prínos svalovej stimulácie. Autori dospeli k záveru, že TENS môže mať určitú účinnosť pri liečbe bolestivej diabetickej neuropatie. Na tento symptóm však existuje viacero iných terapeutických prístupov, z ktorých žiadny nebol priamo porovnávaný s TENS. Neurológovia dospeli k záveru, že dôkazy o účinnosti tak často používanej terapie ako TENS pri bolestivých syndrómoch sú veľmi slabé. Na základe dôkazov úrovne A nemôžu túto metódu odporučiť na použitie pri bolestiach chrbta. Hoci TENS možno zvážiť na použitie u pacientov s diabetickou bolesťou, kvalita dôkazov nie je veľmi vysoká.

Elektrostimulácia (známa aj ako elektrosex, odhad alebo e-stim) sa vzťahuje na stimuláciu elektrickými alebo elektronickými pomôckami. Nezáleží na tom, či sa vykonáva jednosmerným alebo nízkofrekvenčným striedavým prúdom. Stimulácia sa vykonáva pomocou špeciálnych zariadení, ako sú napríklad fialové steny.

Elektrostimulácia sa vyvinula z technológie lekárskej stimulácie prúdom. Prvé terapie pomocou stimulačných prúdov vyvinul okolo roku 1900 Walther Nernst. Oveľa neskôr, približne v 50. rokoch 20. storočia, sa zistilo, že tieto terapie môžu poskytovať aj sexuálnu stimuláciu. Prvé kroky smerom k elektrostimulácii boli urobené pomocou zariadenia s názvom Relaxacisor, ktoré bolo v skutočnosti určené na svalovú stimuláciu. Elektródy sa umiestňovali priamo na genitálie alebo do ich blízkosti. Tieto techniky boli čoskoro začlenené do BDSM hier.